Tinédžerské obdobie je v rodičovstve snáď jedno z najťažších. Nie z hľadiska časovej náročnosti starostlivosti ale skôr, kvôli zložitosti premeny dieťaťa na dospelého. Je to veľmi veľká zmena a mnohých rodičov tento proces zaskočí. “Veď doteraz sme o nej, resp. o ňom prakticky všetko vedeli, a zrazu je to úplne inak…” Nastupuje potreba osamostatňovania sa, čo je správne a zdravé, potreba spoznávania dospeláckeho sveta, potreba experimentovať a učiť sa novým veciam, potreba získavať nové návyky, nových priateľov… Obdobie, kedy mali rodičia aj fyzicky navrch sa pomaly tak isto končí. Mnohé osvedčené prostriedky kedy sme si presadili svoje už nefungujú… Argumentačná schopnosť tínedžera rastie raketovou rýchlosťou a preto sa ľahko pristihneme pri otázke: “Kto to tu s nami vlastne býva?” No i tak, hoci rodičia strácajú zo svojho vplyvu, naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v živote svojich dospievajúcich detí. Nastáva čas, kedy vypláva na povrch stará osvedčená pravda: “K vychovaniu dieťaťa treba celú dedinu”.1 V tejto životnej fáze môžete mať častokrát pocit, že ani celá “dedina” nemusí stačiť! Najmä ak tínedžer potrebuje vstúpiť do veľmi komplikovaného procesu odúčania sa, do bolestivej odvykačky z prvých zlých návykov a tiež preto, že aj “dedina” je značne dezorientovaná. 2Skôr však, ako sa budeme vo výchove cítiť takmer bezradní, pripomeňme si, že či už chceme alebo nie, aj pri výchove sme závislí na Božej milosti. No i tak my zostávame zodpovední za naše deti, ktoré nám na niekoľko rokov boli do výchovy od Pána Boha zverené. V nasledujúcich riadkoch by som sa chcel podeliť s niekoľkými myšlienkami, ktoré by mohli byť v procese sprevádzania našich detí k dospelosti prospešnými.
Neprestaňte veriť, že je vzácny a že z neho (resp. z nej) niekto vzácny jedného dňa aj vyrastie. V procese dospievania sa to môže zdať takmer nedosiahnuteľná méta ale bez dôvery je proces zdravého rozvoja v ohrození. Platia tu známe rovnice3. Nedôvera=veľké náklady a pomalý rast (dospievanie). Dôvera=nízke náklady a rýchly rast (dospievanie). Naša nedôvera má tendenciu prezliekať sa do striktnej racionalizácie, t.j. máme sklon logicky vysvetliť, prečo mu, či jej neveríme. Nedôvera má potom za následok, že náš vzťah je v procese odumierania. Je dobré pamätať si, že prefrontálny kortex4, ktorý je zodpovedný za zručnosti ako je plánovanie, prioritizácia, kritické rozhodovanie či sociálne správanie (nálada…) našich rastúcich detí nie je ešte úplne vyvinutý. Dospelé telo ešte nedokáže robiť dospelé rozhodnutia. Prosím, rozhodnite sa preto uplatňovať zdravú milosť. Strata vzťahu s našimi najbližšími je príliš veľkou cenou za snahu vykresať z nášho potomka najlepšie ja. Nepomáha tomu ani fakt, že naše deti častokrát súdime podľa ich činov, kým samých seba podľa našich (najlepších) úmyslov. Zmena našej paradigmi sa deje pri vysporiadaní sa s našou minulosťou (identifikácia a zahojenie rán a zmena mylných presvedčení z minulosti), pri osobnej skúsenosti s nadprirodzenou Božou milosťou a zámerným úsilím zmeniť seba samého. Písmo nazýva tento proces pokáním. Zmenou zmýšľania. Bez vzájomnej dôvery bude kohokoľvek úsilie významne limitované a výsledok neistý, prípadne iný, než si želáme. Avšak odmena prejavenej dôvery je grandiózna. Dosť bolo teórie. Na ilustráciu uvediem príklad.
U nás doma deti museli absolvovať autoškolu dvakrát. Raz tú oficiálnu a potom tú, po ktorej budú môcť jazdiť našim rodinným autom samé, bezo mňa. Takáto jazda bola podmienená piatimi po sebe, úplne bezchybnými jazdami. Jeden náš “teen” mal problém urobiť u mňa autoškolu, nevedel spraviť ani len jednu bezchybnú jazdu, nie to päť v rade... Frustrovaný zastavil, vybehol z auta a povedal, že už nikdy nebude šoférovať. Napätie sa dalo krájať. Priateľ, ktorému som sa zdôveril s touto udalosťou ma vyzval k zmene môjho postoja (zmena myslenia = metanoia). “Nebuď taký chrániaci, modli sa a daj mu kľúče, nech samostatne jazdí! Je to tvoja jedna z posledných šancí, ako zachrániť váš vzťah!” Dal som si poradiť. Uveril som, že moja ratolesť šoférovanie zvládne sama, a tiež, že ju Pán Boh ochráni. A tak sa aj stalo. Po mesiaci samostatnosti som sa nechal odviezť a žasol som nad prehľadom, plynulosťou a bezchybnosťou jej jazdy. Jazdí lepšie než ja! Avšak, to najlepšie bolo to, že sme si k sebe našli konečne cestu! Odcudzenie sa prelomilo! Pretav svoju vieru v praktický skutok! Dôveruj! Neprestaň veriť aj keď ti všetko hovorí, aby si tak nerobil!
Robte im dobre a poslúžte aj ich priateľom! Teória sociológov5 pri teens veku hovorí, ako veľmi dôležité sú pre nich vzťahy s rovesníkmi. Rodičia sa dostávajú do úzadia, priatelia hrajú prím. Skôr ako sa budete cítiť kvôli tomu zvláštne, nepohodlne, či nepríjemne, skúste túto skutočnosť využiť k vášmu aj ich prospechu. Hľadajte cesty, akými by ste mohli poslúžiť im a ich priateľom. Jedným z najbezpečnejších spôsobov je, keď otvoríte svoju domácnosť priateľom vašich detí. Urobte svoju domácnosť zónou: Friends friendly (priateľskou k priateľom). Možno to znamená zakúpiť XBox, kvalitné 3D kino, skvelú hifi súpravu, šípky, stolové hry, stan na prespávanie na záhrade, bazén, saunu alebo len výborné jedlo. S jedlom sa pri tínedžeroch nedá pomýliť… Dovolili sme im, aby mohli organizovať party, prespávačky, hostiť kamarátky našich detí, úspešne sme ich pozývali na naše rodinné dovolenky pri mori. Robil som im taxi službu (najmä vo večerných hodinách), hrával som im nevtieravo na gitaru, a občas som si na nich skúšal svoju ruštinu. Takéto zaangažovanie niečo stojí. Pohodlie, financie, čas, zainteresovanosť, prácu, čistiace a opravovacie úsilie… Stojí to však za to! Výsledkom bolo, že naše deti počítali s nami, aktívne nás zapájali do ich spoločenského života. Vedeli sme preto odhadnúť ako o živote premýšľajú, kto sú ich priatelia, s čím zápasia a čo im prináša radosť. Podarilo sa nám udržať si s nimi zdravý vzťah, hoci aj napriek tomuto úsiliu sme z času na čas zažívali napätú situáciu. Služba priateľom našich detí je jednou z kľúčových, pozitívnych faktorov ich výchovy a rozvoja. Určite ju do svojho rodičovského života implementujte.
Vystavte svoje deti vplyvu pozitívnych vzorov! Logika, morálka, zdroj autority a vnímanie reality našich teens je výrazne určovaná ich vzťahmi 5. V prípade, že sa nám podarí zabezpečovať zaujímavú “ponuku” vhodných vzťahov, pomôžeme našim teens vo veľkej miere. Treba však rátať so skutočnosťou, že koho budú obdivovať, nasledovať a s kým sa budú priateliť rozhodujú oni a nie my (ich rodičia). “Tlačenie na pílu” v tejto oblasti zväčša vedie k vzájomnému odcudzeniu sa. Súvisí to s ich túžbou po slobode, preto je pri sprostredkovaní vzťahov tak dôležitý náš cit a takt.
My ľudia sa veľmi rýchlo učíme opakovaním. Opakovanie, resp. napodobňovanie je ale podnecované príťažlivou inšpiráciou. Ak sa nám podariť sprostredkovať našim teens takúto inšpiráciu, ušetríme si veľa energie, času, starostí či prebdených nocí. V princípe sa vraciam k myšlienke výchovy prostredníctvom “celej dediny”1. Pri našich deťoch (vo veku 12-16 rokov) výborne fungovalo ich spojenie s mladými ľuďmi, ktorí boli len krátky čas dospelými (cca. 18-24 ročnými), najmä s vysokoškolákmi. Boli ich vzormi, ku ktorým s obdivom vzhliadali. Snažili sme sa, aby ich vzory boli zosúladení s hodnotami, ktoré sme ako rodina vyznávali (milosť, čestnosť, rozvoj, napredovanie a viera). Niektoré vzťahy s nimi boli na každo-týždennej báze - niekoľkoročné, iné boli príležitostné, krátkodobé ale veľmi intenzívne (zväčša pri ľuďoch, ktorí boli oveľa starší). Krátkodobé vzťahy boli zamerané na špecifickú zručnosť alebo oblasť (kreslenie, hudba, umenie, školské úlohy…). Tie dlhodobé vzťahy slúžili na spôsob, našej rozšírenej rodiny. Konkrétne - zohrali tu kľúčovú úlohu vedúci dorasteneckej, neskôr mládežníckej služby v našej cirkevnej komunite. Vytvorili bezpečné a zároveň relevantné, pútavé prostredie pre našich dospievajúcich. Na stretnutiach sa neustále niečo zaujímavé dialo, bolo tam veľa priestoru na osobný rast, sociálny rozvoj, zdravú stimuláciu zručností, komunikáciu, líderské príležitosti, rast v zodpovednostiach… Pre nás rodičov komunita dorastu a mládeže sa stala našou dedinou. Príťažlivé vzory sa stali v mnohom aspekte pre nás rodičov v oblasti výchovy záchranou.
Zdravý vzájomný vzťah manželov - rodičov je na vrchnej priečke dôležitosti v prípade, že máme záujem o prospešné navigovanie obdobia dospievania svojich detí. Nakoľko nik nemá záujem tráviť čas v napätej atmosfére, pestovanie vitálneho, inšpirujúceho vzťahu medzi manželmi - rodičmi je dôležitým kľúčom k úspechu. Nech sa nám v tom čo najlepšie darí. Verím, že jedného dňa to budeme my, čo k nim, našim deťom budeme s rešpektom vzhliadať.
Jak můžete nejlépe využít tento zdroj?
- Požádejte Ducha Svatého, aby vám dal moudrost a vhled, co z tohoto zdroje použít nebo aplikovat a jak. Pak to proveďte.
- Sdílejte tento zdroj s ostatními, o kterých si myslíte, že je toto povzbudí a vybaví.
- Přečtěte si tento zdroj s někým — partnerem, kamarády, týmem, dobrovolníky, studenty, rodiči, pastorem — a diskutujte o tom.
- Použijte tento zdroj k přípravě jednoho nebo více zamyšlení, kázání, seminářů, workshopů nebo lekce pro skupinku vaší mládeže nebo církve.
Poznámky:
1-Pôvodne: “It takes a village to raise a child” (Africké príslovie).
2- Malcolm Gladwell, Tipping point. Malcolm Gladwell publikoval prieskum, ktorý odhaľuje, že pre súčasné deti je lepšie ak bývajú v lepšej mestskej štvrti s nie dobrými rodičmi, než v dobrej rodine ale v zlej štvrti. Prieskum poukazuje na to, že prostredie, kde deti vyrastajú má na ich výchovu väčší vplyv, než samotná rodina. Tešme sa, že nežijeme v NYC, hoci…
3- Pomohol som si myšlienkou zo Speed of Trust, od Stephen M.R. Covey, ktorú som adaptoval do prostredia výchovy.
4- Pochopenie mozgu (štúdia OECD) https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/9789264174986-sum-sk.pdf?expires=1688459339&id=id&accname=guest&checksum=8C751FD13F447B3ACB10B1B408985FA7
5 - vývinové štádia človeka podľa Piaget, Kohleber a Fowler.
